Free People's mission

• Audio Sermons
• Video Sermons
• Literature
• Meetings
• LIVE
• Ewald Frank
• William Branham
• Links
• Bibles
• Podcasts
• Login

Language:

english deutsch français swahili česky slovensky srpskohrvatski suomi magyar italiano polski afrikaans português româna pусский язык български език украинский язык español malagasy հայերեն

William Branham - muž poslaný od Boha / Gordon Lindsay

20. Správy v tlači

V posledných rokoch bolo málo posvätených zvestovateľov evanjelia priaznivo hodnotených tlačou. Keď sa o nich písalo, malo to znaky ponižovania. Mnohé časopisy si však našli čas a miesto a priaznivo opísali kampane Williama Branhama. Bolo by neskromné očakávať, že každý časopis podá priaznivú správu. Reportéri, ktorí sa zúčastňovali na takýchto zhromaždeniach, prišli často už s hotovým úsudkom a čakali len tak dlho, až zachytili vhodnú informáciu, do ktorej vpašovali svoju múdrosť či cynický posmech.

Naproti tomu pri Branhamových kampaniach bol záujem ľudí tak veľký, že reportéri zostávali v zhromaždeniach tak dlho, až boli nakoniec aspoň čiastočne presvedčení o tom, čo počuli. V mnohých prípadoch podali skutočne veľkorysý a slušný referát zo zhromaždenia. Len tu a tam vyznela správa úplne skepticky. V tejto kapitole uvedieme úryvky zo správ o Branhamových zhromaždeniach, ktoré sa objavili v rôznych časopisoch z USA a Kanady. Prvá správa bola uvedená v čísle Waukegan News-Sun zo 14. marca, 1949. V správe stálo:

V priebehu troch dní, počas ktorých hovoril evanjelista Branham, desiatky ľudí potvrdilo, že boli uzdravení. Každý prípad škúliacich očí, za ktorý sa modlilo, bol odstránený ešte skôr než modlitba skončila, mnoho invalidov a pokrivených tiel bolo narovnaných a hluchým sa vrátil sluch.

Na posledný večer priniesla matka z Bensenville v štáte Illinois malého chlapca. Chlapec mal ochrnuté ruky, nohy a tiež aj chrbát. Modlili sa za neho. Ihneď po modlitbe šiel z pódia rovný, isto a bez pomoci.

Dve ženy, ktoré boli už dva roky úplne slepé následkom šedého zákalu, boli pri tom istom zhromaždení uzdravené. Priviedli ich na pódium a keď bolo za ne modlené a prvá uvidela a šla, jej manžel povedal: Aj tie krvou nabehnuté žilky na jej očiach sa stratili”.

Tá istá reportérka, Fannie Wilsonová, napísala dňa 24. 3. 1949 reportáž v novinách Community News, ktoré reprezentujú niekoľko miest na severe od Chicaga. Z reportáže vyberáme:

Hlavný rozdiel medzi evanjelistom Williamom Branhamom a väčšinou iných je tento: oným je Biblia starou históriou, jemu je dnes práve tak živou a mocnou silou ako v dňoch Ježiša Nazaretského. Rozdiel je v tom: Branham koná to, čo tvrdí. Nie že by sa hádal. Vôbec nie. Je pokornejší než všetci pokorní muži, ktorých ste kedy videli dohromady (Môžete si predstaviť belocha narodeného v Kentucky, ako drží a vyzdvihuje školiace černošské dieťa z Market Street vo Waukegan a hovorí: Dcéra, buď uzdravená v mene Ježiša Krista?!) A jej oči boli uzdravené, práve tak ako mnohých iných v priebehu tohto oživujúceho a uzdravovacieho zhromaždenia, konaného v zbore Grace Missionary Church (Kostol milosrdnej misie). Medzi tými, za ktorých sa v pondelok večer prosilo, bol aj jeden významný waukegansky lekár.

Len pri pondelňajšom večernom zhromaždení bolo uzdravených deväť ľudí, ktorí boli narodení hluchí a nemí. Väčšina z nich sa narodila v tomto meste alebo tu boli známi ešte pred svojim uzdravením. Jeden z tých hluchonemých bol uzdravený aj zo svojej slepoty. Všetci dosiahli spôsobilosti hovoriť, hoci ich hlas bol podobný čo do intonácie detskému hlasu. Zdalo sa, že sú sami prekvapení, že počujú svoj vlastný hlas.

Jeden muž, ktorý prišiel z Iowy, trpel na rakovinu nohy, od kolena až ku členku. Táto rakovina zmizla hneď po modlitbe. Pri poslednom večernom zhromaždení boli modlitbou uzdravené deti, ktoré boli ochrnuté, trpeli kŕčmi a slabomyseľnosťou.

Mnohí významní a vážení ľudia z Lake County počuli a videli „diagnózu” brata Branhama pri početných chorobách. Naviac, ten jedinec, za ktorého sa modlilo, mohol obvykle pozorovať účinok choroby na ľavej ruke evanjelistu a to až do chvíle, kedy sa neduh po modlitbe stratil.

Rečník mnohokrát upozornil obecenstvo, že on sám nemá moc k uzdravovaniu, ale že to sú skutky Božie skrz vieru toho, za ktorého sa modlí.

Časopis The Albertan, z Calgary v Canade priniesol v čísle zo dňa 21. 8. 1947 túto správu:

Panoráma ľudského vzrušenia sa objavila asi trom tisícom občanom, ktorí naplnili v stredu večer Victoria Pavilón, aby boli svedkami alebo dosiahli pomoc od Williama Branhama z Jeffersonville pri jeho kampani uzdravovania vierou.

Povesť o evanjelistovi z USA o tom, že uzdravil asi tridsaťpäťtisíc ľudí zo slepoty, ochromenia, rakoviny, obmy tuberkulózy a iných chorôb a to odvtedy, čo mu bol pred rokom daný dar Božieho uzdravovania, priťahovala mužov, ženy i deti rôzneho veku.

Jeden z prvých v rade, za ktorého sa malo prosiť, bol p. Andre z Edmontonu, ktorý hovoril, že trpí na platničky. Tvrdil, že bol u mnohých lekárov v západnej Kanade a tiež u bratov Mayo v Rochesteri. Uvádzal, že všetci povedali, že je nutná operácia chrbtice. Potom sa p. Andre, ktorý povedal reportérovi Albertanu, že si nepamätá, kedy sa mohol naposledy dotknúť prstov na nohe bez pokľaknutia, dostal do blízkosti „Božieho uzdravovateľa.“ Branham vzal jeho pravú ruku a opísal jeho chorobu a po modlitbe ho vyzval, aby sa zohol a dotkol prstov na nohe. Veľký zástup si povzdychol, keď to urobil bez pokľaknutia a záplavou hlasov dal najavo svoje prekvapenie a obdiv.

Pán Andre z Edmontonu, ovládnutý hlbokým pohnutím, zašepkal prosté vďaka evanjelistovi, kým pristúpil k mikrofónu, aby rozprával poslucháčom, že ho lekári ubezpečovali, že operácia chrbtice je nevyhnutná.

Evanjelista tvrdí, že má vo svojej ľavej ruke tajomné chvenie, ktorým môže rozoznať rakovinu, TBC a iné choroby.

Časopis The Saskatoon Star-Phoenix z mesta Phoenix v čísle zo dňa 2. 8. 1947 píše:

Slečna M. B., ktorá strávila desať rokov v školách pre hluchých tu a vo Winnipegu, po modlitbe Williama Branhama povedala ihneď celkom jasne: slová otec a mama. Stalo sa to v stredu večer v Apoštolskej cirkvi, kde sa zhromaždilo sa tam osemsto ľudí, aby boli svedkami uzdravovania vierou.

Slečna B. povedala reportérom Star Phoenix v piatok, že počuje veľmi dobre na pravé ucho, ale ľavé, že je stále ešte hluché. Verila, že bude schopná hovoriť normálne v priebehu krátkeho času. Jej domáca hovorila, že už zdraví „dobré ráno a zbohom”, čo predtým nepovedala po celé tri mesiace, čo s ňou býva.

Kým zhromaždenie ticho sedelo so sklonenými hlavami, zoradilo sa sto ľudí za Williamom Branhamom, aby sa za nich postupne modlil. Zhromaždeným povedali, že je nutná úprimná viera a úctivosť a že všetci musia skloniť svoje hlavy. Tí, ktorí nechceli, tých požiadali, aby opustili zhromaždenie.

Skôr než prišiel William Branham, iní svedkovia rozprávali o zázračnom diele, uskutočnenom vierou. Jedna žena dosvedčuje, že po modlitbe bolo jej hluché ucho opäť normálne a niekoľko menších iných chorôb zmizlo. Iný sa zmienil o žene z Reginy, ktorá mohla požívať iba tekutú potravu počas niekoľkých mesiacov, ale ráno po modlitbe za ňu, vstala a normálne raňajkovala.

Z časopisu The Jeffersonville Post, z domovského mesta brata Branhama, vyberáme z vydania zo dňa 3. 11. 1949 nasledovné:

V nedeľu večer, v deň, kedy sa konajú každoročné zápasy medzi Jeffersonvillským klubom a klubom z New Albany, navštívil preplnenú Branhamovu modlitebňu na rohu Ôsmej a Pennovej ulice zástup ľudí, z ktorých časť stála v daždi, aby si vypočula prostredníctvom pouličného rozhlasu, čo Boh koná skrze brata Branhama, ktorého zázraky sú medzinárodne známe.

Z vierohodných prameňov prichádza správa o uzdravení dvoch pacientov chorých na rakovinu, ktorí rozprávali, že boli smrteľne chorí a boli uzdravení v priebehu deväťdesiatich dní. Iná osoba rozprávala, že chodí, hoci bola už osemnásť rokov pripútaná k invalidný vozík. Ďalšiu osobu priniesli do zhromaždenia na ambulantných nosidlách. Hovorilo sa aj o hluchom, ktorý získal sluch. A to všetko mužom, ktorý uzdravuje skladaním svojej pravej ruky, v mene svojho Božského Stvoriteľa. Podľa mnohých, dni zázrakov doposiaľ nepominuli a to ani v Jeffersonville.

Ten istý časopis píše o mladom bojujúcom mužovi, ktorý pracoval po celý týždeň, hlásal evanjelium v nedeľu a ktorého viera prekonala všetky prekážky, hoci občas znášal posmech od niektorých vo svojom vlastnom meste, od posmievačov, ktorí by ho mali ctiť ako toho, ktorý bol vyvolený Najvyšším, aby tu konal Jeho dielo. Časopis ďalej uvádza:

Hoci nemá také vzdelanie, ako sa to dnes chápe, má spôsobilosť a vážnu horlivosť k zvestovaniu evanjelia. Jeho Božia uzdravujúca moc je dnes známa po celom svete. Z Jeffersonville pocestuje do Louisiany, Houstonu, Texasu, pravdepodobne na Jamaicu a potom za more.

Mnohé iné časopisy, medzi nimi chicagské Daily Times, The Chicago Daily News, The St. Louis Star-Times, The St. Louis Post-Dispatch, priniesli zaujímavé a dlhé články o Branhamových zhromaždeniach a posledný uvedený časopis im venoval celú stránku. Nie všetky tieto správy schvaľovali Branhamove kampane. Predsa však väčšina z nich nebola nepriateľská a niektoré boli, pokiaľ tak noviny vôbec môžu byť, celkom priateľské. V mnohých prípadoch, keď reportér mal príležitosť počuť svedectvo uzdravených, bol presvedčený, že sa tak stalo nadprirodzenou mocou, ktorá sa prejavila v zhromaždeniach.

Časopis Evening Sun vychádzajúci v Jonesboro v Arkansase podáva o Branhamových zhromaždeniach peknú správu. Reportér Eugen Smith v čísle z 12. 6. 1947 píše:

Hoci evanjelista Branham tvrdí, že dar uzdravovania prijal asi pred jedenástimi mesiacmi, hovorí, že má po prvýkrát príležitosť rozprávať svoj príbeh reportérom. Hovoríl: „Moja denná služba zaberie toľko času, že moji spolupracovníci ma požiadali, aby som odmietal rozhovory s novinármi. Vždy hovoria: ,Máš toľko ľudí, ktorí hľadajú pomoc v tvojich modlitbách. Uverejňovať tvoj príchod v novinách by znamenalo len pridávať k preplneným radom ešte viac tých, ktorí si žiadajú modlitby.

Návšteva modlitebne Biblická hodina na East Matthews ukázala, že vôbec nie je potrebné žiadne uverejňovanie. Minulý týždeň sa modlitebné rady, v ktorých Branham prosil za nemocných, chromých, hluchých, nemých a slepých tvorili dvakrát denne. Tento týždeň sa konali každý deň tri služby. Brat Branham nebol schopný prečítať dlhú listinu chorých, ktorí sa prihlásili do konca kampane. Ľudia denne prúdili do mesta, aby prosili iba o minútku času evanjelistu Branhama. Jedného dňa v tomto týždni prišiel autobus so štyridsiatimi piatimi osobami z Fultonu v Kentucky. V ten istý deň priviezlo najaté lietadlo tridsaťštyriročného bývalého vojaka, hrozne opuchnutého od rakoviny ktorá podkopala jeho zdravie. V stredu evanjelista Branham letel vrtuľníkom do Eldorada, aby prosil za osobu, ktorá bola blízko smrti.

Obyvatelia najmenej dvadsiatichpiatich štátov a Mexika navštívili od 1. júna Jonesboro, odkedy William Branham začal svoje ťaženie. Ako bolo povedané reportérovi Sun, reprezentujú štáty od Kalifornie až do New Jersey od Michiganu a Wisconsinu až po Floridu, od Wyomingu až po Texas a ďalej dole k Mexiku. Obrovské návaly zaplavili v noci turistické nocľahárne a mnohé súkromné domy. Rovnako pri kostoloch boli zriadené zvláštne nocľahárne.

Evanjelista Branham hovorí: „Som iba človek. Nemám žiadnu moc uzdravovania. Jedine Ježiš Kristus môže uzdravovať. Prosím Ho, aby uzdravil tých, ktorí veria. “ Vysvetľuje ďalej: „Nikto, kto nemá vieru v Ježiša Krista, nemôže byť uzdravený.”

Objaviť druh choroby tých, ktorí k nemu prichádzajú, je iné obdarovanie Williama Branhama. Ak vložím ruku do mojej ľavej ruky, chvením na mňa prechádza informácia, ktorá je v nemocnom. Obvykle môžem povedať o akú chorobu ide. Ak choroba toho človeka opustí, chvenie sa zastaví”, vyhlasuje. Keď evanjelista Branham ukončuje za niekoho modlitbu, obyčajne končí slovami: „Zaprisahám ťa skrze Ježiša Krista, opusť túto osobu.” 

William Branham začal v uplynulom roku v St. Louis, potom prešiel do Jonesboro, navštívil Pine Bluff a Camden, potom šiel do Houstonu a pokračoval až po západné pobrežie. Nasledujúci týždeň poletí ďalej do Kalifornie, aby pomohol jednému Arménovi.

Od svojej októbrovej návštevy schudol William Branham vo svojej dennej práci viac ako dvanásť a pol kilogramu. Oči má zapadnuté skutočne veľmi hlboko. S úsmevom však hovorí: „Musím udržovať v tajnosti miesto, kde bývam, aby som vôbec mohol niekedy spať.”

Celková návštevnosť zhromaždení počas týchto dvoch týždňov prekročí pravdepodobne počet dvadsaťtisíc, ako znie oficiálne hlásenie. Počas dvoch dní sa zúčastnil zástupca časopisu Sun na popoludňajších zhromaždeniach a strávil tam aj jedno dopoludnie, takže počúval príbeh Williama Branhama. Prechádzajúc pomedzi zástupy počúval mnohých ľudí zhromaždených zo vzdialených končín a nezaznamenal ani jeden prípad skepse. Mnohí rozprávali príbehy, ktoré sa zdajú byť až nemožné.

Napríklad, M. N. Funk, výrobca obuvi zo Seymouru v štáte Missouri, rozprával, že počas piatich rokov a piatich mesiacov vôbec nemohol chodiť, až dovtedy, kým sa dňa 21. januára nezúčastnil zhromaždenia, vedenom bratom Branhamom v Camdene. Hovorí: „Ležal som v nemocnici deväť mesiacov po páde a poranení chrbtice, keď som pracoval ako tesár. Lekári mi povedali, že už nikdy nebudem chodiť a päť rokov a päť mesiacov som skutočne nechodil. Viem, že je to ťažko uveriť, ale brat Branham sa za mňa modlil a ja som hneď vstal a chodil. A môžem dnes chodiť práve tak dobre ako vy alebo ktokoľvek iný.”

C. C. Shepherd, pastor letničnej cirkvi zo St. Charles blízko De Witt, ukazoval zhromaždeniu v pondelok popoludní mozoľovitý kúsok hmoty, podobajúci sa koži, o ktorom hovoril, že je to rakovinový nádor, ktorý ho trápil štrnásť rokov. Brat Branham sa za neho modlil v utorok, minulý týždeň. Rozprával, že rakovina krku, následkom porezania pri holení bola červená, keď prišiel na pódium, ale bezprostredne nato začala černať. Zčemala, uschla a odpadla, povedal. Pani Hattie Waldrop rozprávala, že jej manžel je majiteľom inštalatérskeho závodu na 2851 North 16, vo Phoenixe v Arizone. Merala ďalekú cestu až do Jonesboro, aby dosvedčila, že evanjelista Branham ju priviedol späť zo smrti. Reportérovi povedala: „Môj pulz sa úplne zastavil. Trpela som na rakovinu hrubého čreva a komplikáciami na srdci a pečeni, bez nádeje na uzdravenie, keď brat Branham za mňa prosil 4. marca. Dnes sa cítim dobre a som zdravá.

Pisateľ by tu chcel poznamenať: Hovoril som s touto ženou a jej manželom osobne a viem, že jej svedectvo je pravdivé.