William Branham - muž poslaný od Boha
/ Gordon Lindsay
Sprache slowakisch
21. Dary uzdravovania
- Úvod
- Výzva
- Zláštne narodenie a detstvo
- Život u Branhamovcov
- Obrátenie
- Šťastné manželstvo a osudové rozhodnutie
- Rozvodnená rieka Ohio
- Zúfalstvo a sen
- Pozoruhodné príbehy
- Anjel Boží
- Nová služba
- Prvá kampaň s uzdravovaním
- Dramatické údalosti v službe po zjavení sa anjela
- Postrehy zo zhromaždení brata Branhama, napísal Jack Moore
- Pisateľ vstupuje do deja
- Na severozápade
- Hlas uzdravenia
- Cesta na sever
- Houston
- Správy v tlači
- Dary uzdravovania
- O vlastných videniach
- Škandinávia
Svedectvo evanjelistu F. F. Boswortha
Počas viac ako tridsiatich rokov som sa zaoberal tým, že som sa pri veľkých evanjelizačných zhromaždeniach modlil za chorých a trpiacich. Z toho štrnásť rokov sme viedli Národný oživujúci rozhlas a počas tohto času sme dostali asi štvrť milióna listov, z ktorých väčšina obsahovala žiadosť o modlitby od chorých a trpiacich, ktorí bez tohoto priameho pôsobenia Ducha Svätého ako odpoveď na modlitbu viery, nemohli byť vyliečení. Dostali sme mnoho nevyžiadaných svedectiev od tých, ktorí boli zázračne uzdravení od všetkých chorôb, ktoré vôbec poznám, vrátane malomocenstva. Bohu buď vzdaná všetka česť, lebo docieliť tieto výsledky nie je nikomu možné, jedine Jemu. V dôsledku týchto zázrakov sa radostne obrátili tisíce chorých. Tieto tisíce ľudí by sme neboli zasiahli, keby sme neboli hlásali tú časť evanjelia, ktorá obsahuje uzdravovanie, a to raz týždenne pri všetkých našich evanjelizačných ťaženiach.
Pretože táto služba uzdravovania vyžadovala nadľudské sily, prosili sme vrúcne Boha, ach ako vrúcne, aby vzbudil viac pracovníkov, ktorí by pomáhali pri tejto tak veľmi zanedbávanej súčasti služby evanjelia. A v posledných dvoch rokoch som často plakal od radosti nad Božím darom, ktorý Boh dal Cirkvi v našom milovanom bratovi Williamovi Branhamovi s jeho podivuhodnými darmi uzdravovania. Je to zrejmý príklad pôsobenia Boha, „…ktorý je mocný urobiť viac než my ho prosíme alebo rozumieme…” (Ef 3:20), lebo som nikdy nevidel ani nečítal o niečom, čo by sa mohlo rovnať službe uzdravovania Williama Branhama.
Zjavuje sa anjel
Dňa 7. mája 1946 anjel, ktorý hovoril k bratovi Branhamovi počuteľným hlasom postupne od jeho detstva až k súčasnosti, sa mu konečne zjavil a okrem iného mu povedal, že Kristov príchod je už veľmi blízky. Nebeský posol povedal:
“Som poslaný z prítomnosti Všemohúceho Boha aby som ti oznámil, že Boh ťa posiela, aby si uzdravoval ľudí na svete.”
Na strane 1291 Scofieldovej Biblie jej autor Dr. C. I. Scofield v poznámke o anjeloch hovorí: „Hoci anjeli sú duchovia (Žalm 104:4; Židom 1:14), je im daná moc stať sa viditeľnými v ľudskej podobe (1. kniha Mojžišova 19:1 a mnoho iných miest v Starom a Novom Zákone to potvrdzuje). V 2. knihe Mojžišovej 23:20 hovorí Boh Mojžišovi: „Hľa, posielam anjela pred tebou, aby ťa ostrihal na ceste a priviedol ťa na miesto, ktoré som pripravil. “ V 1. Mojžišovej 24:40 čítame: „Pán pošle anjela Svojho s tebou a šťastnú spôsobí cestu tvoju.”
A práve toto urobil Boh pre brata Branhama. Večer čo večer nezačína skôr prosiť za uzdravenie telesne chorých, pokiaľ ho Boh nezmocní na vykonávanie tohto daru, až kým si nie je istý, že anjel stojí spolu s ním na pódiu. Bez tejto istoty sa zdá byť úplne bezradným.
Dve znamenia
Teraz si povšimnite, že Boh nielenže poslal anjela, aby bol s Mojžišom, ale dal mu tiež dve znamenia ako dôkaz pre ľudí, že Boh sa mu ukázal a poveril ho, aby bol ich osloboditeľom pod Božím vedením (2. Mojž. 4:1-31). Prvým znamením bolo, že z Mojžišovej palice sa stal had a druhým znamením bolo, keď vložil ruku na prsia, že bola malomocná, biela ako sneh. Boh povedal Mojžišovi: ,A bude, ak neuveria tebe a neuposlúchnu hlasu a znameniu prvému, uveria hlasu a znameniu druhému.” (2. Mojžišova 4:8). V posledných troch veršoch tejto kapitoly čítame, že keď boli tieto znamenia opakované „…pred očami všetkého ľudu, uveril ľud … skloniac sa, poklonu učinili.”
Práve tak, v súvislosti s poslaním anjela, dal Boh bratovi Branhamovi aj dve dokonalé znamenia, ktoré slúžili k posilneniu viery tisícov, ktorí boli nevyliečiteľne chorí, až k takému stupňu viery, pri ktorom „dar uzdravovania” už pôsobil.
Nadprirodzená diagnóza
Prvé znamenie: Keď sa anjel ukázal bratovi Branhamovi, povedal mu, ako bude schopný rozoznávať všetky choroby a určovať diagnózu. Keď dar pri uchopení pravej pacientovej ruky bude pôsobiť, pocíti rôzne fyzické chvenia alebo pulzovania, ktoré mu určia rôzne choroby, ktorými pacient trpí. Choroby, spôsobené mikróbami, ktoré prezrádzajú prítomnosť a pôsobenie „utláčajúceho” ducha nemoci (Sk 10:38), môžu byť zreteľne rozoznané.
Keď utláčajúci duch príde do styku s darom, vyvolá také fyzické pohnutie, že sa stáva viditeľným na ruke brata Branhama a je tak skutočné, že zastaví jeho náramkové hodinky. Brat Branham to cíti, akoby držal drôt s elektrickým prúdom. Keď je utláčajúci duch v mene Ježišovom vyhnaný, môžete vidieť, ako sa červená a opuchnutá ruka brata Branhama vracia do svojho normálneho stavu. Ak choroba nebola vyvolaná mikróbami, vtedy Boh zjaví bratovi Branhamovi Duchom chorobu. Toto prvé znamenie spravidla pozdvihne vieru jednotlivca až k výške potrebnej pre uzdravenie, ak nie, urobí tak druhé znamenie.
Vidiaci
Druhým znamením, ktoré mu anjel zvestoval, je pomazanie, ktoré mu dáva schopnosť vidieť a rozprávať trpiacim mnohé udalosti z ich života, od ich detstva až do súčasnosti. Hovorí im dokonca niektoré ich vlastné myšlienky, ktoré majú, keď prichádzajú na pódium alebo ktoré mali, kým prišli do zhromaždenia. Počul som ho nedávno, ako povedal matke, ktorá priniesla svoju malú dcérku:
„Pani, vaše dieťa sa narodilo hluché a nemé a akonáhle ste zistila, že nepočuje, vzala ste ho k doktorovi a potom vyrozprával matke presne to, čo jej povedal lekár.” Matka povedala: „To je naprostá pravda.” Celé veľké poslucháčstvo počulo tento rozhovor cez reproduktory. Brat Branham súčasne rozozná, čo je nevhodné a odstrčí mikrofón tak, aby obecenstvo nemohlo počuť, ak hovorí s ľuďmi o niektorom nevyznanom alebo neodpustenom hriechu v ich živote, ktorý musí byť vyrovnaný skôr, než dar uzdravovania zapôsobí k uzdraveniu. Akonáhle také osoby vyznajú svoj hriech a sľúbia, že sa ho zrieknu, nasleduje ich uzdravenie okamžite, ešte skôr, než sa začne brat Branham modliť. Toto pôsobenie anjela je overované v Branhamových zhromaždeniach večer pred očami tisícov.
Tri rôzne druhy divov tak večer čo večer svedčia veľkým zástupom obecenstva. Prvé dva neuzdravujú trpiacich, ale slúžia iba ako znamenia na posilnenie viery trpiacich až do tej úrovne, až „dar uzdravovania pôsobí k ich oslobodeniu”. Avšak tieto dve zázračné znamenia pôsobia len počas pomazania Duchom Svätým, ktoré je na bratovi Branhamovi k tomuto účelu.
Viac než dary uzdravovania
Niet pochýb o tom, že počas celej doby čo Cirkev trvá bolo len málo kresťanov tu a tam, a niekoľkí v súčasnosti obdarených „darom uzdravovania”, ktorý je uvedený medzi deviatimi duchovnými darmi v 12. kapitole 1. listu Korintským 7-11, z ktorých každý je definovaný ako „prejav Ducha”. V každom zbore majú byť takto obdarení laici.
Brat Branham je kanálom pre viac darov, než len pre uzdravovanie. Je tiež vidiacim. Vidiacim, ako boli nazývaní proroci Starého Zákona. Vidí totiž udalosti skôr než sa stanú. Pýtal som sa ho: „Povedz, ako to môžeš vidieť?” Odpovedal, „Práve tak ako vidím teba, lenže viem, že je to videnie.” Práve tak jasne, ako keď niekto vidí hmotné veci okolo seba, vidí brat Branham počas svojej modlitby cez deň vo videní niektorý z hlavných zázrakov skôr, ako sa večer stane. Vidí, ako niekoho prinášajú na nosidlách alebo sediaceho na vozíku s kolieskami a môže popísať, ako vyzerajú a ako sú oblečení, atď. Keď vidí taký div vopred, obyčajne sa stáva pre ten čas nevnímavým pre svoje okolie, Ani raz, počas tej doby viac ako troch rokov, keď tento dar obdržal, sa nestalo, že by také zjavenie sklamalo a že by sa neuskutočnil zázrak tak, ako ho videl už skôr vo videní. Vtedy môže povedať s úplnou istotou, „Tak hovorí Pán”a nikdy sa nemýli. Minulý týždeň mi povedal, že vykonáva jednoducho iba to, čo videl seba vykonávať vo videní. Úspech v tejto fáze služby je dokonale stopercentný.
Vzhliadnuť k neviditeľnému
Keď tento dar pôsobí, je brat Branham zo všetkých osôb, ktoré som kedy poznal, tou najcitlivejšou osobou na prítomnosť a konanie Ducha Svätého a na duchovné skutočnosti. Pri zmocnení, ktoré spôsobujú jeho duchovné dary, keď si je vedomý anjelovej prítomnosti sa zdá, akoby prenikal oponou tela do duchovného sveta a je preniknutý skrz naskrz zmyslom pre neviditeľno. Pavol napísal: „…keď nehľadíme na veci, ktoré sa vidia, ale na tie, ktoré sa nevidia. Lebo tie veci, ktoré sa vidia, sú časné, ale ktoré sa nevidia, sú večné.” (2. Kor. 4:18)
Pavlove slová tu naznačujú, že teraz žijeme súčasne v dvoch svetoch vo svete telesných zmyslov a vo svete duchovnom. Duchovný svet obklopuje, preniká a zahŕňa svet zmyslový. Oba svety zaujímajú súčasne ten istý priestor. Hmotné skutočnosti, ktoré vidíme našimi prirodzenými očami, existujú uprostred ďaleko lepších skutočností, ktoré nie je možné vidieť zrakovým nervom. Písmo nás učí, že nás teraz obklopujú vyššie „večné” skutočnosti.
Aké obrazy by sa každému z nás v každej chvíli života a na každej križovatke životnej cesty otvárali, keby mal pomazané oči! Oči, ktorými by to mohol vidieť. „Viditeľné” existuje uprostred „neviditeľného”, „časnosť” uprostred „večnosti”.
Pavel hovorí: „Ten potom, kto sa pripája k Pánu, je s Ním jeden Duch.“ Ak sme naplnení Duchom Svätým, náš duch a Boží Duch sú spojení v jedno, rovnako ako oceán a zátoka sú jedno, lebo oceán tečie do zátoky! A tak slávne duchovné skutočnosti získavajú prevahu až celkom prevládajú. Vidíme pravdu a duchovné skutočnosti Božím zrakom. Vtedy vyzerajú budúce deje ako prítomné, ako ukážky filmu, ktorý bude nasledovať. Ježiš hovorí: „Duch vám bude zvestovať budúce veci.“ (Ján 16:13)
Vopred videné zázraky
Počas zhromaždenia vo Fort Wayne prišla do radu uzdravovania jedna pani a niesla dieťa, ktoré sa narodilo so zdeformovanou nôžkou. Nôžka bola v sadre. Vo chvíli, keď ju brat Branham uvidel, bez toho aby sa zastavil v modlitbe za uzdravenie dieťaťa, povedal panej: „Ach, áno, urobíte, čo vám poviem?” Pani odpovedala: „Urobím”. Nato jej povedal, „Choďte domov, zložte sadru a keď prídete zajtra znovu do večerného zhromaždenia, prineste dieťa a bude mať nohu bez chyby. “ Mikrofón tlmočil tieto slová medzi všetko prítomné poslucháčstvo. Trvalo to viac ako hodinu než odstránili v ten večer sadru z nohy. Keď pani priniesla nasledujúci večer dieťa, malo bezchybnú nohu a obutý pár nových bielych topánok a chodilo. Lekár rôntgenoval nohu a uvidel ju bez chyby.
Na druhý deň som sa pýtal brata Branhama, prečo nechal prejsť pani a dieťa modlitebným radom bez modlitby za uzdravenie dieťaťa. Odpovedal: „Nebolo to treba, lebo som v popoludňajšom videní videl dieťa uzdravené.“ Bol by to príliš dlhý článok, keby mal podať správu o mnohých iných prípadoch, oveľa podivuhodnejších podrobnostiach ako tento príspevok. Len táto časť jeho služby by stačila na materiál pre celú knihu.
V piatej kapitole evanjelia Jána Ježiš hovorí: „Otec môj až doposiaľ pracuje, aj ja pracujem … Syn sám nemôže konať nič, jedine čo vidí u Otca, a koná tak. Lebo čokoľvek On koná, to i Syn podobne koná. Otec zaiste miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám koná.“ Čo tým Ježiš myslel? Isteže, Ježiš bol vidiaci ako boli starozákonní proroci. Videl svoje zázraky skôr, než sa stali. Videl muža, ktorý bol tridsaťosem rokov chorý a nemohol vstúpiť do rybníka, keď anjel zostupoval a víril vodu.
Ježiš videl Lazára vzkrieseného skôr, než dokonal zázrak. Povedal Natanaelovi: „Skôr než ťa Filip zavolal, keď si bol pod fíkom, videl som ťa.“ (Ján 1:48) Videl osliatko priviazané, hoci boli od toho miesta ďaleko, atď., atď.
V Cirkvi prebývajúci Kristus stále pokračuje vo Svojom diele prostredníctvom Svojich ľudských nástrojov, v súlade so Svojim zasľúbením pre tento vek: „Ten, kto verí vo mňa, skutky, ktoré ja konám; i on konať bude… lebo ja idem k Svojmu Otcovi. Čokoľvek by ste prosili v Mene mojom, ja to urobím, aby bol oslávený Otec v Synovi.“ (Ján 14:12-13)
Nápor viery
V prípade ženy, ktorá sa dotkla Ježišovho rúcha a bola uzdravená, Pán Ježiš povedal: „Poznal som, že odo mňa vyšla moc.“ (Luk. 8:46) U Marka 6:55-56 čítame: „…keď sa rozhlásilo, že prišiel do mestečiek a dedín alebo miest, na uliciach kládli neduživých a prosili Ho, aby sa aspoň lemu rúcha Jeho dotkli a koľko sa ich dotklo, boli uzdravení.“ Vďaka Bohu, že taká moc ešte prúdi z Krista, prebývajúceho v Cirkvi do tiel nemocných a chorľavých, ktorí sú uzdravovaní.
Tie dve znamenia, ktorými sa Boh prejavuje pri bratovi Branhamovi, aby pozdvihol vieru tých, ktorí prichádzajú pre svoje uzdravenie do modlitebného radu, sú dané tiež nato, aby sa na rovnakú výšku pozdvihla i viera chorých, ktorí sedia medzi poslucháčmi. Táto viera vypôsobí prejav moci vo vnútri v srdci prebývajúceho Krista, ktorý spôsobí dar uzdravenia chorých sediacich v poslucháčstve. Niet rozdielu vtom, či ide o choroby zistené nadprirodzene alebo o choroby osôb stojacich v rade pre uzdravenie. Znamenia sú tie isté a majú rovnaký účinok aj na ľudí sediacich medzi poslucháčmi.
Prečo by mali byť znamenia opakované pre každého jednotlivca, ktorý ich už videl? Mojžiš neopakoval svoje dve znamenia pre každého jednotlivého Izraelitu. Tisíce ľudí mohlo zažiť prejav a byť privedených k tomu, aby verili, a to súčasne. Viera, ktorá dosiahla v niektorej časti veľkého poslucháčstva dostačujúcu výšku, priťahuje moc, ktorá je vo vnútri prebývajúcom Kristovi, ktorý sám spôsobuje dar, a to sa nemôže diať bez vedomia brata Branhama. Cíti to tak zreteľne, ako by ste vy cítili, keby vás zatiahol za kabát. Pozná smer odkiaľ viera prichádza, a dokonca ukáže prstom na jednotlivca, ktorého viera sa dotkla Krista.
Keď sa modlil vo Flinte za tých, ktorí stáli v rade pre uzdravenie, zastavil sa, ukázal prstom hore na druhú galériu a povedal: „Práve som mal videnie o jednej žene, oblečenej v modrých šatách s pruhovanou vestou. V túto chvíľu bola uzdravená z rakoviny.“ Žena vyskočila s veľkou radosťou a vyhlásila: „Ja som tá žena.“ Jej viera spôsobila na druhej galérii to, čo urobila viera tých, ktorí boli na pódiu.
Jednu mladú pani priniesli do zhromaždenia na nosidlách. Umierala na leukémiu. Povedali jej to v nemocnici Johna Hopkinsa, aj na klinike Mayo, že urobili všetko, čo sa dalo urobiť a že už nemá nádej na ďalší život. Začínala blúzniť. Zostúpil som z pódia k jej nosidlám a povedal jej, aby sa modlila, aby Boh pozdvihol jej vieru až na výšku uzdravenia, ktorá by ten dar buď spôsobila alebo pritiahla k nej dole brata Branhama. Pozoroval som jej pery, ako sa pohybovali v modlitbe, až naraz brat Branham pocítil ťahanie viery, zostúpil z pódia, prišiel k jej nosidlám, modlil sa za ňu a povedal: „V mene Ježiša, vstaň zo svojich nosidiel, prijmi Božiu silu a buď uzdravená!” Uposlúchla a so zdvihnutými rukami a slzami radosti a vďačnosti, stekajúcimi po tvári, prešla tam a späť pred ľuďmi pozdĺž sedadiel. Jej sestra mi neskôr povedala: „Moja sestra je teraz obdivuhodne zdravá.
Vo veľkom Fair Park Auditóriu v Dallase sa stalo pred niekoľkými mesiacmi v jeden večer, keď bol priestor pre orchester plný nosidiel a pojazdných stoličiek a brat Branham bol plne zamestnaný modlitbou za tých, ktorí boli v rade pre uzdravenie, že pocítil náraz viery z pravej strany, ktorý potom ustal. Keď neskôr prechádzal popri tých, ktorými sa zaoberal, ukázal na muža na nosidlách v priestore pre orchester a povedal mu, „Pane vstaňte, bol ste pred piatimi minútami uzdravený.“ Muž povstal velebiac Boha. Jeho žena prišla za ním, padli si do náručia a obaja plakali od radosti. Priviezli ho z Chicaga umierajúceho, s pľúcami prestúpenými rakovinou. Bol uzdravený a prišiel do najbližšieho zhromaždenia vo Fort Wayne o niekoľko dní neskôr, aby vydal svedectvo. Navštívil potom ďalšie dve zhromaždenia. Takto by som mohol pokračovať a zaplniť mnoho stránok podobnými prípadmi uzdravenia tých, ktorí sedeli alebo ležali na lehátkach v obecenstve, bez toho, aby sa ich brat Branham dotkol. Všetci boli uzdravení v Petrovom tieni bez toho, aby sa niekoho z nich dotkol.
Nič nie je nemožné
Pre Boha nie je nič ťažké. Jedna pani z Grécka, ktorá nemala otvor v hrdle, vstúpila do modlitebného radu. Nemohla prehltnúť ani kvapku vody, tým menej akúkoľvek potravu. Akonáhle za ňu brat Branham prosil, vypila pohár vody a zjedla kus sladkého pečiva. O deň či dva neskôr prišlo do modlitebného radu deväť hluchonemých a všetkých deväť bolo uzdravených.
Slepí od narodenia nadobudli zrak. Keď sa brat Branham modlil za jedného úplne slepého muža, povedal: „Choďte dopredu a položte prst na nos pastora.” Muž kráčal ku pastorovi a dotkol sa jeho nosa, čo vyvolalo smiech v obecenstve.
Veľmi známeho misionára z Palestíny priviezli z Yakimy, Washington, v sanitke do Civic Auditórium v Seattle, Washington, v poslednom štádiu tuberkulózy. Vláda zaplatila cestu lietadlom domov. Keď mu bolo v mene Ježišovom prikázané, aby vstal, urobil tak a za dva dni nato vykonával už manuálne práce okolo svojho domu.
Hromadné uzdravovanie
Tak ako po evanjelizačnej zvesti nasleduje výzva alebo pozvanie hriešnikov, sú aj po nadprirodzenej diagnóze a uzdravení tých, ktorí sú v rade pre uzdravovanie, pozvaní aj tí, ktorí sú v hľadisku a sú hotoví prijať uzdravenie, aby prišli alebo aby ich priniesli k uzdraveniu a tak k telesnému zachráneniu. Uzdravovanie jednotlivcov počas toho času na pódiu má byť len prípravou pre hlavnú službu uzdravovania. Je to taká ukážka názorného vyučovania, ktorá má slúžiť všetkým v hľadisku, ktorí potrebujú dobrodenie tej časti evanjelia, ktorá sa týka uzdravovania.
Tak ako stovky hriešnikov môžu naraz odpovedať na výzvu evanjelistu a prežiť ešte väčší div hromadného znovuzrodenia, tak isto bolo pred niekoľkými dňami v Louisville úžasne preukázané, že aj chorí môžu byť uzdravení darom uzdravovania hromadne. Brat Branham sa odvážil vyzvať tých na nosidlách a na vozíkoch ako aj chromých, aby ich priniesli dopredu a tí, ktorí mohli chodiť na barlách, ktorí trpeli na rakovinu a iné choroby, aby prišli dopredu a postavili sa za nosidlá a vozíky. Keď sa začali posúvať dopredu, ich viera začala priťahovať uzdravujúcu moc obsiahnutú v dare a dôkazy uzdravenia sa začali prejavovať takým spôsobom, ktorý predčil všetky doterajšie svedectvá v Branhamových zhromaždeniach.
Keď kráčali vpred, brat Branham ukazoval rýchlo na jedného po druhom so slovami: „Kristus ťa uzdravil.“ Ľudia odhadzovali modlitebné lístky, do výšky vyhadzovali barle a tí, ktorí nemohli stáť alebo chodiť, skočili na nohy a niektorí z nich poskakovali a chválili s radosťou Boha. Tieto prejavy predčia všetko, čo sa dá popísať. Videl som jedného chlapca na stoličke, ktorý nemohol chodiť ani stáť. Vyskočil na nohy a chválil Boha. Po niekoľkých minútach som mu prikázal a žiadal som zástup, aby mu urobili cestu a nechali ho prejsť na pódium. Šiel na pódium a pekne svedčil plačúcim prítomným.
Dar uzdravovania vypôsobil masové uzdravovanie práve tak, ako v rade pre uzdravenie, kde bol uzdravený každý jednotlivo. Žena pastora zboru Otvorených dverí mi na druhé ráno telefonovala, že pri tomto hromadnom uzdravovaní predchádzajúceho večera bolo uzdravených mnoho členov ich zboru.
Hriešnici sa hromadne vzdávajú
Najlepšie zo všetkého je, že hriešnici sú takto usvedčovaní z hriechov a túžia po spasení. V Rimanom 15. kapitole, 18-19 apoštol Pavol hovorí, že privádzal „…pohanov k poslušnosti slovom i skutkom, mocnými divmi a zázrakmi, v sile Ducha Božieho … od Jeruzalema vôkol až po Illýriu.“ V jedinom Branhamovom zhromaždení som videl asi 2 000 hriešnikov, ako sa postavili, aby so slzami v očiach odovzdali svoje srdce Bohu. Niet divu, Ježiš povedal: „Do ktoréhokoľvek mesta vojdete, uzdravujte v ňom nemocných. “(Luk. 10:8-9)
Pozvanie zo zámoria
Citujúc Žalm 68:19, apoštol Pavol hovorí Efežanom 4:8: „Vystúpil si na výsosť, zajal si zajatie; vzal si dary medzi ľuďmi.“ Správa o tomto Božom dare uzdravovania v Cirkvi prešla počas troch krátkych rokov takmer po celom svete a z cudzích krajín a misijných staníc zo zámoria prišlo mnoho naliehavých pozvaní, mnohé z nich nedávno z rôznych častí Afriky. Mnohých trpiacich dopravili letecky cez more do USA, aby boli uzdravení. Verím, že keby brat Branham navštívil misijné pole, bolo by to najväčšie duchovné prebudenie v Cirkvi od čias prvého storočia.
Než skončím, musím povedať tým, ktorí sa nemôžu zúčastniť na Branhamových zhromaždeniach, že môžu byť tiež uzdravení. Tisíce ich bolo uzdravených zázračne na ich vlastnú modlitbu. Boh si želá vaše uzdravenie viac, než si môžete želať vy. Ježiš zomrel, aby to umožnil. Golgota robí každé zasľúbenie vašim zákonitým osobným vlastníctvom. „Po každej stránke zdravý” –to je Božia vôľa dokázaná a preukázaná zástupom.