Boh a Jeho plán s ľudstvom
/ Ewald Frank
Langue: slovaque
Other languages
4. Sedem zložených mien
- Príhovor
- Božstvo
- Jeden Boh – mnohé mená
- Sedem zložených mien
- Pán v postave anjela
- Objasňujúce slovo
- Prechod
- Ten JA SOM
- Stvoriteľ
- Kráľ
- Sudca
- Prerušenie
- Most
- Božské stvorenie
- Presnosť
- Synovstvo
- Človek Ježiš Kristus
- Služobník
- Prorok
- Baránok Boží
- Kňaz
- Sprostredkovateľ a Príhovorca
- Synovia Boží
- Zhrnutie
- Ten Ctihodný
Rovnako, ako je meno Elohim používané v príslušnej súvislosti, deje sa tak i s menom Jahveh. V tomto mene bolo vyjadrené všetko potrebné. Jahveh-Jireh – „Pán sa postará“ (1. Mojžišova 22:7–14); Jahveh-Rapha – „Pán uzdravuje“ (2. Mojžišova 15:26); Jahveh-Nissi – „Pán, môj prápor“ (2. Mojžišova 17:8–15); Jahveh-Shalom – „Pán, náš pokoj“ (Sudcov 6:24); Jahveh-Zidkenu – „Pán, naša spravodlivosť“ (Jeremiáš 23:6); Jahveh-Shammah – „Pán je prítomný“ (Ezechiel 48:35); Jahveh-Sabaoth – „Pán zástupov“ (1. Samuelova 1:3). Ak spojíme týchto sedem slov, ktorými Boh Pán vyjadruje Svoje vlastnosti, vyplynie z toho všeobsiahly obraz toho, čo On je.
Národ izraelský používa až dodnes vo svojich modlitbách len oslovenie Adonai a Elohim. Riadi sa tak pritom podľa slov v Amosovi 6:10: „Ticho, lebo meno Jahveh nesmie byť vyslovované.“ Adonai znamená „pán, majster a vládca”. Toto označenie bolo použité v Novom Zákone aj vo vzťahu na Krista, napríklad v evanjeliu Jána 13:13; Lukáša 6:46 atď. So slovom Adonai neexistujú však žiadne kombinácie mien ako u Elohim a Jahveh. V 2. Mojžišovej 4:10 stojí v pôvodnom texte: „I Mojžiš povedal Pánovi (Jahveh): Pozri, prosím, Pane (Adonai), nie som muž výmluvný.“ Mojžiš si bol vedomý toho, že ho Boh určil k službe, preto oslovil Pána menom Adonai. Označuje to vzťah medzi Pánom a Vládcom a služobníkmi, ktorí Jeho rozkazy a úlohy vykonávajú.
Nebol to Jahveh, ktorý sa zjavil ako Elohim, ale Elohim sa zjavil ako Jahveh. Vo večnosti bol len Elohim, no potom sa zjavil ako Jahveh. Tak jednal, hovoril a pôsobil Boh počas celého obdobia Starého zákona. Všemohúci Boh sa s nami stretáva ako Pán. Dve mená, dve zjavenia, ale vždy tá istá jediná osoba.
To má najväčší význam pre Jeho zjavenie samého Seba v Novom zákone. Syn sa nezjavil ako Otec, ale Otec sa zjavil v Synovi. To je to zjavenie Boha.
Neexistoval žiadny prorok alebo apoštol, ktorý by bol veril existencii viacerých osôb vo vnútri božstva. Naopak, dôraz spočíval na skutočnosti, že existuje len jeden Boh. Skrze Mojžiša dal Pán napísať svedectvo o sebe samom: „Počuj, Izraelu, Pán, náš Boh, je jeden Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou!“ (5. Mojžišova 6:4-5)
Slová v 5. Mojžišovej 4:35–39 sú taktiež jasným svedectvom: „Tebe to bolo ukázané nato, aby si vedel, že Pán je Boh, a že niet iného krome neho. Z neba ti dal počuť svoj hlas, aby ťa vyučil, a na zemi ti dal vidieť svoj veľký oheň, a jeho slová si počul sprostred ohňa … A tedy máš vedieť dnes a vezmeš si to k srdcu, že Pán je Boh na nebi hore i na zemi dole a niet iného.“ Existuje len jeden Boh, On sa však môže zjaviť na zemi a súčasne byť v nebi, dať zaznieť Svojmu hlasu zhora, a napriek tomu byť prítomným na hore Sinai.
U Nehemiáša 9:13 čítame: „Potom si zostúpil na vrch Sinai a hovoril si s nimi z neba, dal si im spravodlivé súdy a pravdivé zákony vyučujúce, dobré ustanovenia a prikázania.“ Tieto miesta sa vzťahujú na udalosti pri vydaní Zákona. Pán zostúpil v ohni na horu a hovoril mocným hlasom. Ľud bol očitým svedkom udalosti a zľakol sa: „A všetok ľud videl hrmenie a blesky, počul zvuk trúby a videl vrch kúriť sa. A keď to videl ľud, ustupovali trasúc sa od strachu a stáli zďaleka. A povedali Mojžišovi: Hovor ty s nami, a budeme počúvať, a nech nehovorí s nami Boh, aby sme nezomreli.“ (2. Mojžišova 20:18–19)