Svobodná lidová misie

Ježíš Kristus včera, dnes a naveky tentýž jest. Žid.13.8

Jazyk:

Jiné krajiny




Ani raz nestojí v Biblii formulácia používaná v dnešnom kresťanstve: „Nech vás žehná Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch svätý.“Novom zákone je Boh oslovený ako náš Otec, nikdy ale nestojí: „Boh - Syn“, ale vždy „Syn Boží“, alebo „Syn Najvyššieho“. To isté sa týka Ducha svätého. Nestojí písané: „Boh Duch svätý sa vznášal nad pravekými vodami“, ale: „Duch Boží…“  (1. Mojžišova 1:2). Nebol to Boh Duch svätý, ktorý zostúpil pri krste Mesiáša, ale Duch Boží (ev. Matúša 3:16). Nebol to Boh Duch svätý, ktorý zatienil Máriu, ale ako stojí písané: „Duch svätý vstúpi do teba, a moc Najvyššieho zatieni ťa; a pretože i to, čo sa z teba sväté narodí, bude sa volať Syn Boží.“ (ev. Lukáša 1:35) Ak by Duch svätý bol samostatná osoba, potom by sa to dieťa muselo nazývať „Syn Ducha svätého“, pretože Duch svätý zatônil Máriu. Duch svätý je Duch Boží a Syn Boží je viditeľným zjavením Otca samotného.

U Joela 2:28 vraví Boh: „A stane sa potom, že vylejem Ducha svojho na všetko telo…“ Splnenie tohto zasľúbenia je opísané v Skutkoch 2. Boh nevylial nejakú inú osobu, ale Ducha svojho. Ježiš dal tým svojim zasľúbenie Otcovo (Skutky 1:4–8).

Povedal oboje: že pošle Ducha svätého (ev. Jána 16:7) a že Sám príde (ev. Jána 14:18). Skrze Ducha prišiel o Letniciach a zaujal vo veriacich príbytok. Tým je Kristus v nás ako nádej slávy (Kolosenským 1:27). 

Peter sa na túto veľkú udalosť vo svojom prvom kázaní odvolával: „Preto pravicou Božou súc vyvýšený, a vezmúc zasľúbenie Ducha svätého od Otca, vylial to, čo vy teraz vidíte a počujete.“ (Skutky 2:33) Už Ján Krstiteľ oznámil: „On vás krstiť bude Duchom svätým a ohňom.“ (ev. Matúša 3:11) To je čisté apoštolské učenie. V Kristu bol Boh s nami, skrze Ducha svätého prebýva v nás. V evanjeliu Jána 4:24 Pán povedal: „Boh je Duch…“, preto  vylial zo Svojho Ducha. V 2. Korintským 3:17 píše Pavol: „A Pán je Duch…“ Nech už teda stojí napísané „Duch Boží“, „Duch Pána“, alebo „Duch svätý“ – vždy sa jedná o jedného a toho istého Ducha Božieho.

Či už čítame o Otcovi, Synovi alebo Duchu svätom, vždy sa nakoniec dostávame k tomu istému prameňu, ktorým je všemohúci Boh. Ani Syn, ani Duch nemôže byť oddelený od Boha. V Synovi nadviazal Boh znovu spojenie s nami a skrze Ducha máme my spojenie s Ním. Syn povedal: „Vyšiel som od Otca…“ (ev. Jána 16:28); o Duchu stojí: „…Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca…“  (ev. Jána 15:26) Takže Syn a Duch nesedia naľavo a napravo vedľa Otca, ale prišli od Otca – to je tá úplná biblická pravda!

Obsah 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25