Boh a Jeho plán s ľudstvom
/ Ewald Frank
Language: slovak
Other languages
15. Presnosť
- Príhovor
- Božstvo
- Jeden Boh – mnohé mená
- Sedem zložených mien
- Pán v postave anjela
- Objasňujúce slovo
- Prechod
- Ten JA SOM
- Stvoriteľ
- Kráľ
- Sudca
- Prerušenie
- Most
- Božské stvorenie
- Presnosť
- Synovstvo
- Človek Ježiš Kristus
- Služobník
- Prorok
- Baránok Boží
- Kňaz
- Sprostredkovateľ a Príhovorca
- Synovia Boží
- Zhrnutie
- Ten Ctihodný
Ani raz nestojí v Biblii formulácia používaná v dnešnom kresťanstve: „Nech vás žehná Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch svätý.“ V Novom zákone je Boh oslovený ako náš Otec, nikdy ale nestojí: „Boh - Syn“, ale vždy „Syn Boží“, alebo „Syn Najvyššieho“. To isté sa týka Ducha svätého. Nestojí písané: „Boh Duch svätý sa vznášal nad pravekými vodami“, ale: „Duch Boží…“ (1. Mojžišova 1:2). Nebol to Boh Duch svätý, ktorý zostúpil pri krste Mesiáša, ale Duch Boží (ev. Matúša 3:16). Nebol to Boh Duch svätý, ktorý zatienil Máriu, ale ako stojí písané: „Duch svätý vstúpi do teba, a moc Najvyššieho zatieni ťa; a pretože i to, čo sa z teba sväté narodí, bude sa volať Syn Boží.“ (ev. Lukáša 1:35) Ak by Duch svätý bol samostatná osoba, potom by sa to dieťa muselo nazývať „Syn Ducha svätého“, pretože Duch svätý zatônil Máriu. Duch svätý je Duch Boží a Syn Boží je viditeľným zjavením Otca samotného.
U Joela 2:28 vraví Boh: „A stane sa potom, že vylejem Ducha svojho na všetko telo…“ Splnenie tohto zasľúbenia je opísané v Skutkoch 2. Boh nevylial nejakú inú osobu, ale Ducha svojho. Ježiš dal tým svojim zasľúbenie Otcovo (Skutky 1:4–8).
Povedal oboje: že pošle Ducha svätého (ev. Jána 16:7) a že Sám príde (ev. Jána 14:18). Skrze Ducha prišiel o Letniciach a zaujal vo veriacich príbytok. Tým je Kristus v nás ako nádej slávy (Kolosenským 1:27).
Peter sa na túto veľkú udalosť vo svojom prvom kázaní odvolával: „Preto pravicou Božou súc vyvýšený, a vezmúc zasľúbenie Ducha svätého od Otca, vylial to, čo vy teraz vidíte a počujete.“ (Skutky 2:33) Už Ján Krstiteľ oznámil: „On vás krstiť bude Duchom svätým a ohňom.“ (ev. Matúša 3:11) To je čisté apoštolské učenie. V Kristu bol Boh s nami, skrze Ducha svätého prebýva v nás. V evanjeliu Jána 4:24 Pán povedal: „Boh je Duch…“, preto vylial zo Svojho Ducha. V 2. Korintským 3:17 píše Pavol: „A Pán je Duch…“ Nech už teda stojí napísané „Duch Boží“, „Duch Pána“, alebo „Duch svätý“ – vždy sa jedná o jedného a toho istého Ducha Božieho.
Či už čítame o Otcovi, Synovi alebo Duchu svätom, vždy sa nakoniec dostávame k tomu istému prameňu, ktorým je všemohúci Boh. Ani Syn, ani Duch nemôže byť oddelený od Boha. V Synovi nadviazal Boh znovu spojenie s nami a skrze Ducha máme my spojenie s Ním. Syn povedal: „Vyšiel som od Otca…“ (ev. Jána 16:28); o Duchu stojí: „…Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca…“ (ev. Jána 15:26) Takže Syn a Duch nesedia naľavo a napravo vedľa Otca, ale prišli od Otca – to je tá úplná biblická pravda!