Boh a Jeho plán s ľudstvom
/ Ewald Frank
Язык: Словацкий
Другие языки
7. Prechod
- Príhovor
- Božstvo
- Jeden Boh – mnohé mená
- Sedem zložených mien
- Pán v postave anjela
- Objasňujúce slovo
- Prechod
- Ten JA SOM
- Stvoriteľ
- Kráľ
- Sudca
- Prerušenie
- Most
- Božské stvorenie
- Presnosť
- Synovstvo
- Človek Ježiš Kristus
- Služobník
- Prorok
- Baránok Boží
- Kňaz
- Sprostredkovateľ a Príhovorca
- Synovia Boží
- Zhrnutie
- Ten Ctihodný
S ohľadom na tému božstva spôsobuje ľuďom Nový zákon podstatne väčšie ťažkosti ako Starý zákon. Je to preto, že dnes máme do činenia s dedičstvom teologického myslenia, ktoré je úplne nebiblické. Dokonca ani na koncile v Niceji (r. 325 po Kr.) ešte neexistovala diskusia o trojici. Každému cirkevnému historikovi je známe, že tam išlo o otázku božstva Ježiša Krista, ktoré jasne zastupoval Athanasius proti Ariovi. Neskoršie trojičné formulácie sú produktom rozumu a pochádzajú z úplného nedorozumenia. Pritom nielenže boli ponechané bez povšimnutia slová prorokov a apoštolov, ale i výroky mužov Božích z priamej poapoštolskej doby. Učenie o trojici pochádza z epochy filozoficko-teologického myslenia. Prikázali vlastnému rozumu: „Musíš vidieť tri osoby ako jedného Boha!” Napriek tomu videli nie jedného, ale troch, a tak sa stal z monoteizmu „triteizmus“. Nejde pritom o tri osoby tvoriace jednu, je to ten Jeden, ktorý sa zjavuje ako Otec, Syn a Duch Svätý – Boh nad nami, s nami a v nás.
Stratilo sa dejinné spásne hľadisko, že jeden Boh sa sklonil dole a pôsobil ako Slovo – logos, až sa zjavil v telesnej podobe (Ján 1:1). Boh hovoril skrze prorokov. Jeho hovorenie v Synovi však už nebolo ohlasovaním, ale odpoveďou a samotným výsledkom a naplnením. Komu prospeje špekulatívne, zdanlivé poznanie? Jedná sa pritom o to najväčšie a najsvätejšie zjavenie. Ten, ktorý je nad všetkým dočasným, vstúpil do dejín, a tak sa Slovo, ktoré bolo na začiatku, stalo telom a prebývalo medzi nami (ev. Jána 1:14). Nastalo svetlo, nadišiel nový deň: deň spásy (Izaiáš 49:8; 2. Korintským 6:2). Slnko spravodlivosti vyšlo, vzišiel nový Duchom vypôsobený život. Bol to božský zásah do dejín ľudstva. V podstate máme do činenia s jednotou bytosti a zjavenia Božieho. Len ak je pravdou, že Boh sám bol v Kristu, je pravdou, že nás Sám so Sebou zmieril (2. Korintským 5:18–19).
Jeden historik píše o cirkevnom učiteľovi Athanasiovi, ktorý sa odvolával na Irenea: „Rozhodujúca je myšlienka Athanasiova, že v Ježišovi sa nám zjavil sám Boh, Boh sám sa nám predstavil a vykúpil nás a my v Ňom máme samotného Otca.“ K tomu Lutherov citát: „Zmierca musí byť Boh sám, pretože sa nám nemohlo pomôcť z nášho ohavného pádu do hriechu a večnej smrti žiadnym iným prostriedkom, ako jedine skrze večnú osobu, ktorá by mala moc nad hriechom a smrťou, aby tieto vyhladila a dala za to spravodlivosť a večný život. To nemohol byť žiadny anjel ani stvorenie, ale musel to byť Boh sám.“ To úplne nebiblické učenie o „trojjedinnosti“ sa stalo židom i moslimom najväčšou prekážkou. Namiesto vnímania postupne nasledujúceho Božieho zjavenia sa ako Otca, Syna a Ducha svätého ich ľudský rozum zobrazil ako tri osoby sediace vedľa seba.
Každý bohabojný človek by mal veriť, že Starý i Nový zákon musia dokonale súhlasiť a že v nich nemôže byť žiadny rozpor. Proroctvo i jeho naplnenie musia byť a aj sú v súhlase. Starý zákon hovorí o tom, že On príde a Nový zákon dosvedčuje skutočnosť, že On, ktorý mal podobu Božiu, plne vošiel do ľudskej bytosti. Podľa 1. Mojžišovej 1:26–28 bol Adam stvorený k obrazu Božiemu, to znamená v duchovnom tele. Až neskôr, v 1. Mojžišovej 2:7 stvoril Boh Pán človeka z prachu zeme v telesnom tele. Potom vyňal z Adama Evu. Pretože človek v tomto telesnom tele padol, musel Boh prísť v telesnom tele, aby nás mohol spasiť. Kristus bol druhý Adam. Na Golgote bol Jeho bok otvorený a vykupiteľským skutkom bola z Neho vyňatá Jeho nevesta. Ona je telo z Jeho tela… (Efezským 5:30) My sami sme ako ľudské bytosti mali byť znova navrátené do Božieho poriadku, preto sa stal Boh podľa tela človekom, podľa Ducha ale zostal Bohom. Ako Otec bol v nebesiach a ako Syn na zemi. Takto sa to muselo stať, aby mohli byť zblížené nebesia a zem, Boh a človek.
Že existuje len jeden Boh, dosvedčuje Nový i Starý zákon. „A Ježiš mu odpovedal, že najprvšie zo všetkých prikázaní je: Čuj, Izraelu, Pán, náš Boh, je Pán jeden! A: milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily.“ (ev. Marka 12:29-30) Ako by si niekto mohol predstaviť, že by Pán povedal niečo v rozpore s Božím slovom? V liste Rimanom 3:30 stojí: „… pretože je jeden Boh, ktorý ospravedlní obriezku z viery, aj neobriezku vierou.“ V Júdovom liste píše apoštol: „…jedinému múdremu Bohu, nášmu Spasiteľovi, nech je skrze Ježiša Krista, nášho Pána, sláva a veličenstvo, sila a vrchnostenská moc, ako pred všetkými veky, tak pred všetkými veky, tak i teraz i na všetky veky.“ (verš 25).
Skôr, než sa budeme zaoberať jednotlivými oblasťami, v ktorých sa náš Pán vo svojej rozmanitosti prejavoval, nech je ešte raz zdôraznené Jeho božstvo z hľadiska Nového zákona. V liste Rimanom 9:4–5 apoštol dosvedčuje, že Mesiáš je Boh: „…ktorí sú Izraeliti, ktorých je synovstvo i sláva i zmluvy i zákonodarstvo i svätoslužba i zasľúbenia, ktorých sú otcovia a tí, z ktorých pošiel Kristus podľa tela, ktorý je nado všetkým, Boh, požehnaný na veky. Amen.“ Kto by mohol poprieť taký mocný výrok? Apoštol Ján to vyjadruje takto: „A vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám myseľ, aby sme znali toho pravdivého a sme v tom pravdivom, v jeho Synovi, Ježišu Kristovi. To je ten pravdivý Boh a večný život.“ (1. Jána 5:20)
Boh sa môže zjaviť ako Otec, Syn a Svätý Duch, a pritom ostať tým istým jedným Bohom. Pavol vydáva premáhajúce svedectvo slovami: „A vyznane veľké je tajomstvo pobožnosti: Bôh zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu, zjavený anjelom, kázaný pohanom, uverené mu na svete, hore vzatý v sláve.“ (1. Timoteovi 3:16) Jednotné svedectvo prorokov a apoštolov nemôže byť veriacimi prepočuté ani prehliadnuté. Kolosenským Pavol píše: „…aby boli potešené ich srdcia, spojených v jedno v láske, a to cieľom všetkého bohatstva plnosti rozumu, cieľom pravého poznania tajomstva Boha a Otca a Krista, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti.“ (Kolosenským 2:2–3). Božstvo Ježiša Krista je základ našej viery a absolútny predpoklad pre naše vykúpenie.