Mission Populaire Libre

Jésus-Christ est le même hier, aujourd'hui et éternellement" (Hèbreux 13:8)

Langue:




Žiaľ, ľudstvo nepochopilo, čo Boh chce a ako On Svoj plán uskutočňuje. Boží zámer spočíva v tom, aby mal vo večnosti synov a dcéry, ktorí by žili v obecenstve s Ním. K tomuto vysokému určeniu bol človek stvorený ako obraz Boží. On bol korunou stvoriteľského diela – bola mu daná zodpovednosť – panstvo nad celou zemou.

Človek nebol stvorený ako stroj, ale dostal slobodnú vôľu, schopnosť milovať, cítiť, rozhodovať, atď. Napriek tomu musel platiť princíp poslušnosti, to znamená, že mal svoju moc uplatňovať v závislosti na všemohúcom Bohu. Človek bol postavený do skúšky, v ktorej sa mohol slobodne rozhodnúť. Pán mu dal ľahko splniteľný pokyn (1. Mojžišova 2:15–17).

Najradšej by sme si predstavili dodržanie príkazu ako vec cti. Avšak človek zlyhal, osamostatnil sa a stratil svoju závislosť na Bohu. Tým zničil úplnú harmóniu medzi sebou a Stvoriteľom a bol od Neho odlúčený.

Nevieme ako dlho Adam a Eva žili v nerušenom spoločenstve s Bohom Pánom.,  Každopádne neexistovalo pred pádom do hriechu žiadne utrpenie, žiadne slzy, žiadna bolesť, žiadna choroba a žiadna smrť. Pretože sme určení k životu bez všetkých týchto sprievodných javov, túžime po tom, aby sme boli prenesení späť do tohto pôvodného stavu.

Ako prvé sa vzoprelo Bohu jedno knieža anjelov a bolo preto zvrhnuté dolu (Izaiáš 14:12–15). Podľa proroka Ezechiela sa ten istý anjel nachádzal v Edene, záhrade Božej (28:13). Nebol spokojný s miestom, ktoré mu pridelil Boh a chcel sa vyvýšiť. Potom, čo sa oddelil od Boha, pokúsil sa i ľudstvo popudiť proti Bohu a odtrhnúť ho od Neho.

Keďže satan, ako duchovná bytosť, nemohol človeka žijúceho v tele zviesť, zmocnil sa hada, ktorého meno je takmer vo všetkých jazykoch mužského rodu a ktorý v tej dobe chodil vzpriamene. Až po kliatbe sa stal plazom (1. Mojžišova 3:13–14). Ako vyplýva z 1. Mojžišovej 3:1, zaplietol Evu do dlhšieho rozhovoru. Slovami: „Či Boh skutočne povedal…“ dosiahol had, že v Eve povstala pochybnosť o Slove Božom. Okrem toho je tam i reč o „žiadosti očí“, o „poznaní“, o tom „stať sa múdrym“, a „byť ako Boh“ atď. Práve pochybovanie o Božom slove je satanov spôsob, akým sa snaží jednať s kýmkoľvek z nás.

Boh dal Adamovi výstrahu: „… lebo v ktorýkoľvek deň by si z neho jedol, smrťou umrieš.“ (1. Mojžišova 2:17) Satan povedal Eve cez hada pravý opak: „Nie nezomriete smrťou!“ (1. Mojžišova 3:4) Tak sa mu konečne podarilo omámiť a zviesť Evu. Ona zasa do toho vtiahla Adama a spoločenstvo medzi Bohom a ľuďmi bolo zničené.

Celý svet je od tej doby oddelený od Boha a nachádza sa pod vplyvom toho zlého. Každý človek, ktorý sa narodí do tohto sveta, je dieťaťom smrti.

Aby človek nemusel vo svojom hriechu žiť večne, nesmelo dôjsť k tomu, aby po prestúpení jedol zo stromu života. Preto ho Boh z raja vyhnal. Najprv muselo byť vykonané očistenie a nastať zmierenie. Keď Kristus umieral, odpovedal  lotrovi, ktorý sa k Nemu obrátil: „Amen vravím tebe, dnes budeš so mnou v raji.“ (ev. Lukáša 23:43) Od toho dňa môže každý znova vojsť do raja prostredníctvom vieru v zmierenie, ktoré priniesol Pán Ježiš Kristus.

Všetci ľudia sa do tohto sveta rodia oddelení od Boha. Každý z nás koná a reaguje ako Adam a Eva. Všetci sme sa pred Bohom previnili a potrebujeme vykúpenie. Náboženské úkony, ktoré sú konané zo strachu pred Bohom a trestom, môžu práve tak málo pomôcť ako zahalenie do figových listov. Tak, ako Pán zastihol prvých ľudí, keď prestúpili Jeho Slovo, tak pred Ním stojí každý človek ešte i dnes.

V prvých dvoch tisícročiach existovali len niektorí jedinci, ako napr. Enoch, Noe a Abrahám, ktorým sa Boh zjavil. Ľudstvo išlo vlastnými cestami a uctievalo mnohých bohov. V čase Mojžiša vyvolil Boh ľud izraelský. Bol vydaný zákon, nariadené rozličné obete, ktoré mali byť prinášané. Tieto obete nemohli spôsobiť konečné zmierenie, ale priestupok len prikryli. Boli však odkazom na obetného Baránka Božieho, ktorý zomrel za hriechy sveta a odňal deliaci múr medzi Bohom a ľuďmi. Zákon bol nevyhnutný, pretože  len  cez neho sme usvedčovaní z hriechu (Rimanom 3:20) a poznávame, že potrebujeme spasenie. Duch Boží nás usvedčuje na základe všetkých nariadení a zákazov z toho, že ich nedokážeme dodržiavať, ale že ich prestupujeme. Jedine tak poznávame svoj stav previnenia a nutnosť vykúpenia.

Résumé 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25