Missão Popular Livre

Jesus Cristo é o mesmo, ontem, e hoje, e eternamente. Hb. 13:8

Idioma:

Outros países




Teraz sa budeme zaoberať témami, ktoré ukazujú Krista v jeho ľudskosti vedľa Boha, a to ako Syna Božieho, ako Syna človeka, ako Syna Dávidovho, ako Baránka Božieho, ako Prostredníka a Príhovorcu, ako Proroka, atď. O Ňom stojí písané: „…ale sám seba zmaril prijmúc podobu sluhu a stal sa podobný ľuďom a súc v spôsobe nájdený ako človek, ponížil sa stanúc sa poslušným až po smrť, a to po smrť kríža.“ (Filipenským 2:7–8) Kráľ všetkých kráľov bol zrodený na tento svet ako každé iné dieťa, zavinutý do plienok a položený do jasličiek (ev. Lukáša 2:7). Na to, aby nás mohol On spasiť, muselo sa Slovo stať telom (ev. Jána 1:14) V evanjeliu Lukáša 2:21 čítame: „A keď sa naplnilo osem dní, aby bolo obrezané dieťatko, nazvali jeho meno Ježiš, ktorým bolo nazvané od anjela, prv ako sa bolo počalo v živote.“ – „…a nazveš meno jeho Ježiš; On istotne vyslobodí ľud svoj od ich hriechov.“ Tieto slová môžu presahovať naše chápanie, ale vierou môžeme prijať každú časť Jeho spásneho plánu. Pri oznámení narodenia Krista povedal anjel: „a porodí syna a nazveš jeho meno JEŽIŠ, lebo on zachráni svoj ľud od ich hriechov.“ (ev. Matúša 1:21) Dieťa bolo posvätené Bohu Pánu: „…doniesli ho hore do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v zákone Pánovom, že všetko mužského pohlavia, čo otvára život, bude sa volať svätým Pánovi…“ (ev. Lukáša 2:22–23) On bol prvorodeným aj z ľudského hľadiska, pretože Mária mala neskôr ďalších synov a dcéry (ev. Matúša 13:55-56).

Druhá kapitola evanjelia Lukáša sa stáva ľuďom, ktorí sa snažia vniknúť do božského tajomstva rozumom, neriešiteľným myšlienkovým problémom. Na jednej strane tam stojí: „Narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán, v meste Dávidovom.“ (ev. Lukáša 2:11), no na druhej strane je povedané, že toto dieťa, ktoré bolo Kristus, Pán, muselo byť Pánu ako prvorodené v Jeruzaleme zasvätené. Je dôležité dívať sa na udalosti Nového zákona z perspektívy Starého zákona. Preto sme už skôr vyložili, že Jahveh je Boh Pán v duchovnom tele a Jahšua je Pán zjavený v mäsitom tele. Teda Jahšua bol predstavený Bohu Pánu. Tá stopercentná ľudskosť Vykupiteľa bola predpokladom k tomu, aby mohol trpieť a zomrieť, tak ako Jeho stopercentné božstvo k tomu, aby zvíťazil nad smrťou a diablom. Vo svojom ľudskom tele jedol a pil, bol unavený a spal, modlil sa a bol nám podobný s tým rozdielom, že nebol pri Ňom nájdený žiaden hriech. „...pre čo bol podlžný byť vo všetkom pripodobnený bratom, aby bol milosrdným a verným veľkňazom čo do vecí u Boha, aby zmieril hriechy ľudu.“ (Židom 2:17)  Všade tam, kde sa ukazuje vo svojej ľudskosti, vidíme Ho vo vzťahu k nám vedľa Boha.

Ježiš Kristus, Syn Boží, bol splodený Bohom skrze Ducha svätého. Preto bola Jeho krv, Jeho myšlienky – celý Jeho život dokonale sväté a bezhriešne. Smrť, peklo a satan na Neho nemali žiadne právo. V štyroch evanjeliách je nám Mesiáš popisovaný vo svojej ľudskosti od svojho narodenia až k svojmu nanebovstúpeniu. V evanjeliu Lukáša 3:21–22 čítame: „I stalo sa, keď sa krstil všetok ľud, a keď sa pokrstil i Ježiš, a modlil sa, že otvorilo sa nebo. A zostúpil Duch svätý v telesnej podobe ako holubica na neho, a zaznel hlas z neba, hovoriac: Ty si ten Syn môj milý, v tebe sa mi zaľúbilo.“

Tu sa nejedná len o to, aby sme sledovali nejakú veľkú udalosť, ale o to, aby sme ako synovia a dcéry Božie prežili to isté. Kto sa stal biblicky veriacim, nechá sa v poslušnosti k Slovu Božiemu taktiež biblicky pokrstiť. Vtedy sa otvorilo nebo nad Synom Božím. Všetci synovia a dcéry Božie stoja pod otvoreným nebom a Duch svätý na nich zostupuje ako na začiatku. Každý to musí osobne prežiť, a tak prijať svedectvo, že bol Bohom prijatý. Pri krste vodou dosvedčujeme, že sme prijali Krista, a pri krste Duchom Boh potvrdzuje, že prijal nás. Toto nadprirodzené potvrdenie je nevyhnutné, aby sme boli istí, že na nás, ako na synoch a dcérach Božích, spočíva Božie zaľúbenie.

Conteúdo 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25