Свободна народна Мисия

Исус Христос е същият вчера днес и до века. Евр.13.8

Език:

Други страни




O Mojžišovi je nám povedané, že sa mu Anjel Pána zjavil ako plameň ohňa, ktorý horel z prostriedku tŕnistého kra (2. Mojžišova 3:2). Vo verši 4 čítame: „A Pán (JAHVE) videl, že odbočil, aby videl, a Boh (Elohim) zavolal na neho z prostredku kra a riekol: Mojžišu, Mojžišu! A on odpovedal: Tu som. A riekol: Nepribližuj sa sem! Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem. A riekol: Ja som Boh tvojho otca, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakobov. A Mojžiš zakryl svoju tvár, lebo sa bál, aby nehľadel na Boha.“

V tejto správe je reč tak o Bohu, ako aj o Pánovi a o Anjelovi Pána. Napriek tomu sa pritom nejedná o tri osoby, ale o tri rozličné označenia pre jednu a tú istú osobu. Anjel Pána je viditeľné zjavenie Božie v podobe anjela. Tak On chodil ako Pán (Jahve) v záhrade Eden a hovoril s Adamom a Evou; tak sa stretol s Abrahámom v 1. Mojžišovej 18, keď ho navštívil v sprievode dvoch anjelov. Doslova tam stojí: „Potom sa mu ukázal Jahveh v dúbrave Mamreho, keď sedel pri dveriach stánu za horúčavy dňa.“ Abrahám dokonca Pánovi umyl nohy a vznešenej návšteve dal pripraviť obed. Tí dvaja ďalší anjeli, ktorí mali taktiež podobu mužov, sa odobrali do Sodomy, Pán však zostal u Abraháma a viedol s ním dlhší rozhovor. Podoba anjela, v ktorej sa Pán zjavil, bola presne podobou človeka – veď Boh stvoril človeka na Svoj vlastný obraz.

V 2. Mojžišovej 33:9+11 čítame: „A taktiež bolo, že kedykoľvek vošiel Mojžiš do stánu, zostúpil oblakový stĺp, a stál pri dverách stánu, a hovoril s Mojžišom …  A Pán hovoril Mojžišovi tvárou v tvár, tak ako hovorí človek so svojím priateľom.“ Mojžiš vyslovil tú zvláštnu prosbu: „A tak teraz prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach, prosím, oznám mi svoju cestu, aby som ťa poznal, aby som našiel milosť v tvojich očiach, a vidz, že tento národ je tvojím ľudom. A riekol: Moja tvár pôjde pred tebou, a dám ti odpočinúť. A povedal mu: Ak by nemal ísť pred nami tvoja tvár, nevyvádzaj nás hore odtiaľto.“ (2. Mojžišova 33:13-15) Mojžiš nepochyboval o zasľúbení, ktoré mu bolo dané, ale túžil po tom, aby ho mal znova potvrdené, pretože v 2. Mojžišovej 23:20–21 ho Pán už uistil nasledovnými slovami: „Hľa, ja pošlem anjela pred tebou, aby ťa ostríhal na ceste a aby ťa doviedol na miesto, ktoré som pripravil. Maj na seba pozor pred ním a poslúchaj jeho hlas. Nepopudzuj ho k hnevu, lebo by neodpustil vášho prestúpenia, pretože moje meno je v ňom.“ Navonok videli ľudia postavu anjela, avšak v tejto postave bol Boh Pán osobne prítomný, tak to On sám povedal.

V prorockom Slove je Pán vo svojej viditeľnej forme zjavenia označovaný tiež ako „Anjel Jeho tváre“. U Izaiáša 63:9 stojí: „V každom ich súžení mal aj on súženie, a anjel jeho tváre ich ochraňoval. Vo svojej láske a vo svojej ľútosti ich on vykúpil a pestoval ich a nosil ich po všetky dni veku.“ Pán bol prítomný v podobe anjela, On je ten, ktorý oslobodil Izrael, ten, na ktorého čakali. V poslednom prorokovi Starého zákona je písané: „Prijde náhle do svojho chrámu Pán, ktorého vy hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite, hľa, príde, hovorí Pán Zástupov.“ (Malachiáš 3:1)

V Skutkoch 7:38 čítame o ustanovení zákona za Mojžiša a o anjelovi, ktorý s ním hovoril: „To je ten, ktorý to bol v zbore ľudu na púšti s anjelom, ktorý mu hovoril na vrchu Sinai, i s našimi otcami, ktorý prijal živé slová, aby ich dal nám.“ Všetci vieme, že Boh neposlal anjela, ale že Pán sám zišiel dole a dával Mojžišovi príkazy, pričom sa zjavil vo viditeľnej podobe anjela.

Skutočnosť, že sa Boh v Starom zákone viditeľne zjavoval v postave anjela, má výnimočný význam pre Jeho osobné zjavenie sa v ľudskej postave. To, čo prežil Jákob, otec dvanástich pokolení izraelských, nám má taktiež slúžiť za svedectvo. O ňom je písané: „…vo svojej mužnej sile kniežatsky zápasil s Bohom, boril sa s anjelom a premohol; plakal a prosil ho pokorne; v Bét-ele ho našiel, a tam hovoril s nami. Ale Pán je Boh Zástupov, Jahveh je jeho pamiatkou..“ (Hozeáš 12:3b–5). V tomto texte je opäť reč o Anjelovi, o Pánu a o Bohu, a predsa sa jedná i tu len o toho Jedného, ktorý sa zjavuje rozličným spôsobom a napriek tomu zostáva naveky tým istým.

Podrobný opis tohto zážitku nájdeme v 1. Mojžišovej 32, od verša 24. Tam je tento Anjel označený ako muž, ktorý dal Jákobovi silnú ranu do bedrového kĺbu. Čítame o ňom: „A Jakob zostal samotný. A zápasil tam s ním nejaký muž až do vtedy, keď vychádzala zora. A vidiac, že ho nepremôže, dotkol sa kĺbu jeho bedra, a tak sa vyšinul kĺb bedra Jakobovho, keď s ním zápasil. A riekol: Pusti ma, lebo už vychádza ranná zora. Ale on povedal: Nepustím ťa, len ak ma požehnáš. A riekol mu: Čo je tvoje meno? A on povedal: Jakob. A riekol: Nebude sa viacej nazývať tvoje meno iba Jakob, ale aj Izrael; lebo si sa kniežatsky boril s Bohom i s ľuďmi a premohol si. A Jakob sa pýtal a povedal: Oznám mi, prosím, svoje meno! Ale on riekol: Prečo sa pýtaš na moje meno? A požehnal ho tam. A Jakob nazval meno toho miesta Peniel; lebo vraj tu som videl Boha tvárou v tvár, a predsa je od záhuby vytrhnutá moja duša.“

Táto udalosť pôsobí takmer až príliš ľudsky. Avšak práve v tom tkvie to veľké a vznešené, že Všemohúci, ktorý je všadeprítomný, sa zjavuje ľuďom spôsobom im pochopiteľným, ako v podobe muža, s ktorým Jákob zápasil. Skôr než Jákob zomrel, požehnal obidvoch synov Jozefových skríženými ramenami a povedal: „A požehnal Jozefa a riekol: Boh, pred ktorého tvárou chodili moji otcovia, Abrahám a Izák, Boh, ktorý ma opatroval celý môj život až do tohoto dňa, ten Anjel, ktorý ma vyprostil zo všetkého zlého, nech požehná týchto mládencov, a nech sa volajú po mojom mene a po mene mojich otcov, Abraháma a Izáka, a čo do množstva nech sa až hemžia prostred zeme.“ (1. Mojžišova 48:15–16) 

Neviditeľný Boh sa môže zjaviť vo viditeľnej podobe. V 2. Mojžišovej 24, od verša 9 čítame: „Potom vyšiel hore Mojžiš a Áron, Nádab a Abíhu a sedemdesiati zo starších Izraelových. A videli Boha Izraelovho, a pod jeho nohami bolo čosi ako dielo jasnosti zafíra a ako samo nebo čo do čistoty. A na kniežatá synov Izraelových nevystrel svojej ruky, hoci videli Boha, a jedli a pili.“ 

Žiadny človek nemohol vidieť Boha v Jeho praplnosti, ako Ducha. Videný bol, keď vstúpil do duchovného tela. Sedemdesiat starších a ostatní, ktorí boli s Mojžišom, Ho videli v Jeho sláve. Boh je skutočný, môže hovoriť, môže počúvať, písať a podobne.

Prorok Ezechiel zaznamenal jedno zo svojich prežití: „Zhora nad oblohou, ktorá bola nad ich hlavou, bola podoba trónu, na pohľad ako kameň zafírový, a na podobe trónu bola podoba, na pohľad ako človek, na ňom zhora.” (Ezechiel 1:26) Neexistuje jediné miesto, kde bolo vidieť dve alebo tri osoby na tróne. Rovnako nestojí v Biblii ani označenie „trojjediný Boh“„trojica“. Žiadny prorok alebo apoštol ani jediné miesto v Písme svätom nevykladal v tom zmysle, že Boh pozostáva z viacerých osôb. Nachádzame v ňom len rozličné zjavenia tohto jediného Boha.

Съдържание 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25