Mission Populaire Libre

Jésus-Christ est le même hier, aujourd'hui et éternellement" (Hèbreux 13:8)

Langue:




Vo svojej ľudskej podobe bol Kristus označený ako Služobník Pána. On prišiel, aby činil dokonalú vôľu Božiu. U Izaiáša 42:1 čítame: „Aj, služobník môj, ktorého podopriem, vyvolený môj, ktorý sa ľúbi duši mojej. Ducha svojho dám mu, on súd národom vynášať bude.“ Duch Boží prišiel na Krista, pretože mal Božie zaľúbenie, bol pomazaným Mesiášom a potom začal Svoju službu. V ev. Lukáša 4:18 čítal Pán miesto z proroka Izaiáša 61:1-2: „Duch Panovníka Pána je nado mnou, pretože pomazal ma Pán, aby som kázal evanjelium tichým. Poslal ma, aby som obviazal rany skrúšených srdcom, aby som vyhlásil zajatým slobodu, a väzňom otvoril žaláre, aby som vyhlásil rok milosti Pánovej…“ Boží spásny plán sa napĺňa. Pretože Kristus vstal z mŕtvych a žije vo vykúpených, prostredníctvom nich pokračuje Jeho služba: stratení sú zachránení, zviazaní sú oslobodení, chorí sú uzdravovaní, pretože Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a naveky.  U Izaiáša 42:6–7 je povedané: „Ja, Pán, povolal som ťa v spravodlivosti, a vzal som ťa za ruku tvoju; preto chrániť ťa budem, a dám ťa za zmluvu ľudu, a za svetlo národom, aby si otváral oči slepé, á vyviedol zo žalára väzňov, a z väzenia tých, ktorí sedia v tmách.“ O naplnení tohto proroctva sa každý môže dočítať v evanjeliu Matúša 12:15-21. Ešte dnes platí, čo On vtedy povedal: „...aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: Hľa, môj služobník, ktorého som vyvolil, môj milovaný, v ktorom sa zaľúbilo mojej duši, položím svojho Ducha na neho, a bude zvestovať národom súd; nebude sa vadiť ani nebude kričať, ani nikto nepočuje na ulici jeho hlasu;  nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knôtu nevyhasí, dokiaľ neprivedie súdu k víťazstvu; a v jeho mene dúfať budú národy“

U proroka Izaiáša 52:13–53:12 je Vykupiteľ prorockým predzvedením opísaný v postave Služobníka na svojej ceste utrpením cez Getsemane na Golgotu: „… nemajúc podoby ani krásy. Videli sme ho, ale nebolo vidieť to, prečo by sme ho žiadostiví boli. Najpohŕdanejším a najopovrhnutejším bol z ľudí, muž bolestí, a ktorý skúsil choroby, a ako ten, pred ktorým skrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si Ho nevážili.“ Nasledujúce verše vykladajú jadro vykupiteľského skutku: „On choroby naše vzal, a bolesti naše vlastné on niesol, my však domnievali sme sa, že je ranený, a ubitý od Boha, i utrápený. On však smrteľne ranený je pre naše prestúpenia, pokorený pre naše neprávosti; kázeň nášho pokoja bola naňho vložená, a ranami Jeho sme uzdravení.“ Tiež Žalm 129:3 je prorockým obrazom Jeho utrpení: „Po mojom chrbáte orali oráči, a dlhé preháňali brázdy svoje.“ U Izaiáša 50:6 čítame: „Telo svoje nastavujem bijúcim, a líca svoje tým, ktorí ma rujú, tvár svoju neskrývam pred všelijakou potupou a pred opľuvaním.“

Mesiáš v podobe Služobníka bol pokorený spôsobom nám nepochopiteľným a bolo s Ním zaobchádzané ako s najhorším zločincom. Evanjelista Marek vo veršoch 14:65 podáva správu: „I počali niektorí naňho pľuť, a tvár Jeho zakrývať, a pohlavkovať Ho, a hovorili mu: Prorokuj! a sluhovia kyjmi Ho bili.“ Kapitola 15 hovorí o Jeho bičovaní, o tŕňovej korune, ktorú na Neho položili, a o posmechu, ktorý musel strpieť. Vo verši 28 je nám potom podané vysvetlenie: „I naplnené je písmo, vraviac: a s priestupníkmi počítaný je.“ (Izaiáš 53:12)

V Jeho utrpeniach Ho nevidíme ako Kráľa vo svojej nádhere, ale vidíme Ho ako služobníka, ktorý nesie ľudské bremeno. Prorok Izaiáš vysvetľuje vo verši 11, aké bude ovocie Jeho utrpenia: „Z práce duše svojej uvidí úžitok, ktorým nasýtený bude. Známosťou svojou ospravedlní spravodlivý služobník môj mnohých; lebo ich neprávosti on sám ponesie.“ My sme boli tými previnilcami, ktorí si zaslúžili smrť. On však zaujal naše miesto. My sme boli tými Bohom opustenými. Keď visel na kríži, zvolal namiesto nás: „Môj Bože, môj Bože, prečo si Ma opustil?“ V tej chvíli prevzal všetky hriechy sveta. Boh nemôže zniesť hriech, preto sa v tom momente vzdialil, ale keď bola Svätá krv preliata pre naše vykúpenie, boli sme zmierení s Bohom. 

Dávid v Žalme 22 vyslovil Duchom prorocky tieto Slová: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (v. 2) „Všetci, ktorí ma vidia, posmievajú sa mi” (v. 8) „Lebo psi obkľúčili ma, rota zlostníkov obľahla ma, prebodli ruky moje i nohy moje. Mohol by som spočítať všetky kosti svoje, oni pozerajú na mňa a smejú sa mi. Delia medzi sebou rúcha moje, a o môj odev hádžu los.“ (v. 17–19)

Pomyslime si, ako presne sa viac než sto prorockých výrokov Starého zákona pri Mesiášovi naplnilo! Všetko od Jeho narodenia až po Jeho nanebovstúpenie bolo predpovedané a naplnilo sa. Apoštol Peter hovorí: „...odnášajúc si cieľ a koniec svojej viery, spasenie duší,  o ktorom spasení snažne pátrali a spytovali proroci, ktorí prorokovali o milosti, vzťahujúcej sa na vás, spytujúc, na ktorý a aký čas to oznamoval Duch Kristov, ktorý bol v nich a ktorý svedčil vopred o utrpeniach Kristových a o slávach za tým.“ (1. Petrova 1:9–11)

Svojím utrpením a umieraním nás vykúpil a odňal nepriateľstvo, ktoré bolo medzi nami a Bohom. Tak sme boli premenení na nových ľudí ako strojci pokoja, ako to Pavol nádherne vyjadruje v liste Efezským 2:13–18: „Ale teraz v Kristu Ježišu vy, ktorí ste boli kedysi ďalekí stali ste sa blízkymi v krvi Kristovej. Lebo on je náš pokoj, ktorý učinil oboje jedno a zboril aj priehradný múr  zrušiac vo svojom tele nepriateľstvo, zákon prikázaní, záležajúci v rôznych nariadeniach, aby tých dvoje, Židov a pohanov, stvoril v sebe v jedného nového človeka činiac pokoj a aby zmieril oboch v jednom tele Bohu skrze kríž zabijúc na ňom nepriateľstvo a prišiel a zvestoval pokoj vám ďalekým a pokoj blízkym, lebo skrze neho máme prístup oboji v jednom Duchu k Otcovi.“.

Vierou vidíme, že sme prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, zachránení a postavení znova naspäť na miesta synov a dcér Božích, pričom sme dostali večný život. Keď pomyslíme na to, že náš Pán musel ísť touto cestou pre nás, cítime veľkú pokoru a hľadíme na Jeho predivnú milosť a lásku k nám.

On sám, ten Pán a Učiteľ (ev. Jána 13:13) ako služobník odmietol byť nazvaný „dobrým Majstrom“. Povedal kniežaťu školy: „Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, len jediný, totiž Boh.“ (ev. Lukáša 18:18–19) Povedal doslova: „Chvály od ľudí neprijímam… ako vy môžete veriť, ktorí prijímate chvály jedni od druhých, a chvály, ktoré sú od Boha, nehľadáte?“ (ev. Jána 5:41–44). On prišiel, aby činil vôľu Božiu, preto povedal: „A ten, ktorý ma poslal, je so mnou … lebo čo je Jemu milé, to ja činím vždy.“ (ev. Jána 8:29) Ako Služobník prišiel, aby slúžil, preto povedal: „… Syn človeka neprišiel, aby jemu slúžili, ale aby on slúžil, a dal život svoj ako výkupné za mnohých.“ (ev. Matúša 20:28)

Prvotná Cirkev použila označenie „Služobník“ dokonca vo svojej modlitbe: „Lebo sa naozaj zišli proti svätému Služobníkovi tvojmu Ježišovi, ktorého si pomazal, Herodes a Pontský Pilát, s pohanmi a ľudom Izraelským, aby učinili to, čo ruka tvoja a rada tvoja predurčila, aby sa stalo.“ Pod vedením Ducha svätého ľudia vždy hovorili, modlili sa, písali a činili to správne. Rozumu môže hocičo odporovať, avšak na každé Slovo Božie musel byť braný zreteľ. Malo by to všetkých premôcť a vzbudiť v nich žiadosť patriť k pravej biblickej Cirkvi, v ktorej sa uskutočňuje myslenie, hovorenie a jednanie Božie tu na zemi. Tak, ako sa naplnili všetky Slová Písma týkajúce sa Mesiáša, musia sa všetky zasľúbenia, ktoré boli dané Cirkvi, pri nej a prostredníctvom nej naplniť. Modlitba prvotnej Cirkvi končila takto: „A teraz, Pane, pozri na ich vyhrážanie, a daj služobníkom svojim hovoriť slovo Tvoje slobodne a smelo, vzťahujúc ruku svoju k uzdravovaniu a k čineniu divov a zázrakov, skrze meno svätého Služobníka tvojho Ježiša. A keď sa oni modlili, zatriaslo sa to miesto, na ktorom boli zhromaždení, a naplnení boli všetci Duchom svätým, a hovorili Slovo Božie smelo a slobodne.“ (Skutky 4:24–31)

Résumé 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25