Svobodná lidová misie

Ježíš Kristus včera, dnes a naveky tentýž jest. Žid.13.8

Jazyk:

Jiné krajiny




Boh učinil začiatok nového stvorenia skrze splodenie. Stvorením začalo ľudské pokolenie, splodením Božie pokolenie. Medzi Bohom a ľuďmi musel byť nastolený pomer Otec – syn. To On nemohol učiniť cez Abraháma, Mojžiša alebo jedného z prorokov, ktorí boli narodení do tohto sveta prirodzeným splodením a boli preto súčasťou padlého stvorenia. Nadprirodzeným splodením učinil Boh začiatok nového stvorenia: to sa stalo v jednorodenom Synovi. Boh stvoril zárodok života v panne Márii. Ona sama bola len nositeľkou dieťaťa. Mária povedala: „Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova.“ (ev. Lukáša 1:38) O matke Božej nevie nič ani Boh ani proroci a apoštolovia. Odkedy by mal Boh mať matku? Je večný a teda nikdy nebol narodený. Ježiš sám ju nikdy nenazýval „matkou“, ale vždy len „ženou“.

Ježiš sa stal prvorodeným medzi mnohými bratmi (Rimanom 8:29). Adam bol Bohom stvorený, Kristus nadprirodzene splodený Syn Boží. Jedine skrze Neho môžeme byť duchovne splodení a znovuzrodení a stať sa tak súčasťou Božieho pokolenia na zemi. Stojí písané: „Lebo i Jeho rodina sme. Tedy keď sme rodinou Božou, nemáme sa domnievať, že by Božstvo bolo podobné zlatu alebo striebru alebo kameňu, rytine, ktorú vytvorilo remeslo a ľudský výmysel.“  (Skutky 17:28-29). V Zjavení 3:14 stojí: „Toto hovorí Ameň, ten verný a pravdivý svedok, počiatok stvorenia Božieho…“ Tu sa nejedná o stvorenie vesmíru, ale o Krista, Pôvodcu, Začiatok nového Božieho stvorenia skrze splodenie. Podobne ako Mária prijala Slovo Božie a bola zatônená Duchom svätým, tak musia byť aj všetci synovia a dcéry Božie zrodení zo Slova a Ducha. Pán povedal jasne: „Ak sa niekto nenarodí znovu, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“ (ev. Jána 3:3) Náboženské úkony nevedú k žiadnemu narodeniu skrze Ducha svätého. Je potrebné najprv božské semeno Slova, ktoré musí byť vložené do našej duše. Bez semena nemôže vzísť ani zemský ani duchovný život.

V evanjeliu Jána 10:33b–36 obvinili Židia Pána z rúhania sa Bohu a povedali: „…že ty súc človek robíš sa Bohom. Ježiš im odpovedal: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste? Ak tedy tých nazval bohmi, ku ktorým sa stalo slovo Božie, – a Písmo nemožno zrušiť – vy hovoríte tomu, ktorého posvätil Otec a poslal na svet, vraj rúhaš sa, pretože som povedal: Syn Boží som?“Starom zákone to boli proroci, ku ktorým Slovo prichádzalo. Pretože oni túto božskú podstatu – Slovo prijali, boli označení ako bohovia. Z Boha môže vzísť len to božské. Preto Slovo, ktoré vychádza z Boha, je to božské Semeno (ev. Lukáša 8:11), cez ktorého sa stávame deťmi Božími. „On preto, že chcel; splodil nás slovom pravdy, k tomu, aby sme boli prvotinou Jeho stvorenia.“ (Jakuba 1:18)

Apoštol Peter zdôraznil rovnakú skutočnosť inými slovami: „znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky.“ (1. Petrova 1:23) Toto by nemalo ostať len učením, ale malo by to byť osobným prežitím každého z nás.

Vráťme sa späť k téme božstva. Počas tých štyroch tisícov rokov Starého zákona neexistoval žiadny prorok, ktorý by oslovil Boha označením „nebeský Otec“ a podobne nie je o žiadnom podaná správa, že by sa obracal na nejakého Syna Božieho. Ani o nejakom rozhovore medzi Otcom a Synom v nebi sa nič nedozvedáme. Toto je veľmi dôležité vedieť. Prechod zo Starého do Nového zákona bol pre spasenie nevyhnutný. S novou zmluvou bolo spojené aj nové zjavenie, a pretože sme ňou boli učinení synmi, muselo to byť v Synu.

Ten, ktorý bol v Starom zákone Pán – Jahveh, je v Novom zákone Syn – Pán Ježiš. Neviditeľný Boh – Elohim sa ukázal ako Pán – Jahveh vo viditeľnej podobe. Ten istý Boh sa zjavil ako Otec v Synovi vo viditeľnej ľudskej podobe. Meno Ježiš (hebr. Jahšua) znamená Jahveh – Záchranca.

Každé meno a každé zjavenie Božie musí byť videné a ponechané presne v tej súvislosti, do ktorej patrí. Tam, kde je reč o Otcovi, nemôžeme proste dosadiť označenie Syn, a zase kde je reč o Synovi, nemôžeme použiť označenie Otec. Rôzne zjavenia Boha nesmú byť vzájomné zamieňané a každé z nich, ako napríklad Stvoriteľ, Spasiteľ, Kráľ, Sudca, a tak ďalej, majú svoje presné miesto.

Napriek tomu existuje len jeden Boh, ktorý sa zjavuje v nebi ako Otec a na zemi v Synovi. Ako Otec sa nikdy nenarodil a tiež nezomrel. Ako Syn bol splodený, narodený, trpel, zomrel a vstal z mŕtvych.

Jedná sa o nás. Boli sme zapojení do plánu Božieho. „A Boh vzkriesil i Pána i nás vzkriesi Svojou mocou.“ (1. Korintským 6:14) „Lebo ak sme sa stali spoluzrastlými podobnosťou Jeho smrti, ale takými aj podobnosťou vzkriesenia budeme…“  (Rimanom 6:5) Tak iste, ako že sa Boh zjavil v Kristovi, tak iste sa Kristus zjavuje vo veriacich.

Všimnite si, že ani raz sa v Biblii nenašlo označenie „večný Syn“, alebo „nebeský Syn“, je to však „večný Boh“„nebeský Otec“. Nemožno tiež povedať: Kto videl Elohim, videl Jahveh; ale: Kto videl Pána, mohol zvolať: „Videl som Boha.“ Ani Otec nemohol povedať: „Kto vidí mňa, vidí Syna“, ale Syn mohol povedať: „Kto vidí mňa, vidí Otca.“ (ev. Jána 14:9). V evanjeliu Lukáša 10:22 stojí: „… a žiadny nevie, kto je Syn, jedine Otec, a kto je Otec, jedine Syn, a komu by to chcel Syn zjaviť.“

Už pred založením sveta bola pripravená sláva Božia, ktorou mal byť Kristus oslávený (ev. Jána 17:5). Práve tak boli tí Jeho už pred založením sveta v Ňom vyvolení (Efezským 1:4-5) a ich mená boli napísané do Knihy života Baránka (Zjavenie 13:8). Existuje božské predurčenie, ktoré sa týka Krista a Jeho Cirkvi-Nevesty. Na základe Svojho predvídania učinil Boh  pred večnými časmi Svoj plán, aby nás omilostil (2. Timoteovi 1:9). Svojím predzvedením nás zahrnul do tohto veľkého plánu  (Rimanom 8:29-30).

Obsah 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25